Keď sa zamyslíte, čo je u nás lacnejšie a lepšie, ako v okolitých krajinách? 

Štát odčerpáva autodopravcom čoraz viac peňazí, čo pokrivilo podnikateľské prostredie tak, že dopravcovia stoja pred dilemou: zabaliť to, alebo si radšej presťahovať firmu do niektorej zo susedných krajín. Výsledkom je to, že už polovica autodopravcov sa snaží podnikať aj zo zahraničia. Hlavne z Českej republiky a Poľska, kde sú podmienky na podnikanie v autodoprave výrazne lepšie. Tam platia dane, odvody, čím Slovensko, ktoré nevytvára konkurencieschopné podmienky, prichádza o značné príjmy. (Ale štát prichádza o veľa peňazí na obyčajnej nákupnej turistike, ktorú realizuje každý, kto môže). 

Lucia Majerská z Ústredného automotoklubu SR hovorí: „Na Slovensku sú v súčasnosti také zákony, ktoré si navzájom protirečia. Zákon o cestnej dani, zákon o spotrebnej dani z motorových palív, zákon o zákonnom poistení, pokuty a OBU jednotky (zariadenia na snímanie polohy vozidiel na platených cestách), to sú základné veci, ktoré sú predmetom márneho boja dopravcov s úradmi už viac ako desať rokov. Výsledkom je doslova likvidačné podnikateľské prostredie – sumy, ktoré musia dopravcovia platiť sú také vysoké, že nie sú konkurencieschopní voči dopravcom zo susedných krajín. Preto čoraz viac subjektov pôsobí aspoň čiastočne zo zahraničia.“

Podpredseda Únie autodopravcov Stanislav Skala: „Máme náklady na podnikanie v autodoprave asi najvyššie v Európe. Cestná daň je druhá najvyššia v Európe, podobne je veľmi vysoká spotrebná daň z nafty a nemáme z nej zavedenú vratku, ako to je bežné v niektorých európskych krajinách, zákonné poistenie zdraželo za posledných pár rokov o 200 % a dnes sa to ročne blíži k šialenej sume takmer dvetisíc eur na auto. Potrebovali by sme, aby náklady na podnikanie v autodoprave boli na rovnakej úrovni, ako v ostatných krajinách V4, inak nám budú autodopravcovia utekať do zahraničia. Len za posledné dva roky odišli zo Slovenska stovky, možno tisíce kamiónov. Ak napríklad Čech, alebo Poliak platia poistku 800 eur a Slovák 1800 eur, tak Poliak si môže dovoliť prísť nakladať tovar na Slovensko, oplatí sa mu to,“ hovorí Skala.

Členovia predstavenstva Únie autodopravcov Rastislav Kurinec a Eugen Gunár hovoria, že situáciu dopravcom znepríjemňuje aj množstvo ďalších vecí: problematické používanie OBU jednotiek, vysoké pokuty (za nesprávne odbočenie na cestu, kde nemá čo robiť, dostane kamionista pokutu až 800 eur), poisťovne, ktoré napriek neúmerne zvýšeným sadzbám nechcú preplácať škodové udalosti, atď. 

Pozn. redakcie: Na druhej strane pokuta za zákaz vjazdu nákladných vozidiel je v niektorých prípadoch opodstatnená. Predstavte si situáciu, keď sa s takým kolosom zašprajcne na určitých miestach, lebo to jednoducho riskne. Potom ostane stáť doprava, sú nutní policajti na asistenciu atď. Práve táto pokuta má slúžiť skôr odstrašujúco, aby práve tieto incidenty u nás nevznikali. Čo sa týka poistných plnení, na to doplácajú aj obyčajní ľudia... To je debata na veľmi dlho. 

Na prvý pohľad sa teda môže zdať sa, že aj keby odišli všetci, našim orgánom sú nejakí autodopravcovia ukradnutí. Skala: „Pokúšali sme sa situáciu riešiť cez štátne orgány. Na ministerstve dopravy si nás vypočuli, ale na každý bod povedali, že za to nie sú zodpovední oni, ale ministerstvo financií. Tak sme to skúšali na ministerstve financií, ale tí sa s nami nemienia baviť vôbec.“

Je tu pritom viacero otázok, ktoré by zaujímali aj verejnosť. Kam idú peniaze z mýta (stovky miliónov eur), ak nejdú do výstavby diaľnic a rekonštrukcie ciest? Ako je zabezpečená kontrola (a nezávislosť kontroly) spoločnosti SkyToll, ktorá vyberá tie stovky miliónov mýtneho? Ako je zabezpečená účasť veľkých firiem, ktoré transportujú cez Slovensko obrovské objemy svojej produkcie, na oprave ciest?

Situácia autodopravcov je neúnosná a zvyšuje sa tlak členov ich únie na predsedníctvo, aby s tým niečo urobilo. Ak to so štátnymi orgánmi naozaj nepôjde po dobrom, do úvahy potom prichádzajú už iba nejaké nátlakové akcie. V roku 2010 dopravcovia podobnú akciu urobili, zablokovali vtedy bratislavské ulice. Následne protest rozpustila polícia...

Tohto roku autodopravcovia podali memorandum so svojimi požiadavkami ako zlepšiť podnikateľské prostredie na Ministerstvo dopravy, výstavy a regionálneho rozvoja SR, ktoré sa malo k nemu vyjadriť do 22. augusta, ale dosiaľ je ticho. Ktovie, aká bude reakcia – na Slovensku, ale nielen na Slovensku je to žiaľ tak, že kto nemá za sebou silnú lobby, má smolu. Únia autodopravcov je združením poctivo sa živiacich drobných autodopravcov a žiadneho mocného strýčka za sebou nemá. Preto je otázka, či niekto z politikov urobí niečo okrem myknutia plecami pre ľudí, ktorí sa živia týmto ťažkým, ale veľmi potrebným povolaním.

Ako z toho von? 

Ako docieliť to, aby bola ovca celá aj vlk sýty? Na jednej strane je štát, ktorý má tvrdo nastavené podmienky pre dopravcov. Potom sú tu dopravcovia, ktorí to nemajú ľahké (ale zas by chceli rýchlo a veľa -  ideálne naraz). Potom sú tu vodiči, ktorí drú za almužnu. A v neposlednom rade sme tu my, vodiči, ktorí musia trpieť kamióny na cestách, a tiež aj ľudia, ktorí sú na ich služby odkázaní. Bez nich by sme nemali v súčasnosti čo do úst. A takých dôvodov a argumentov by bolo kvantum.  Je to jeden blbý začarovaný kruh, ktorý sa len tak ľahko a rýchlo nezrovná.  NO JE NUTNÉ HO UŽ ZAČAŤ RIEŠIŤ!

Zdroj: HS

Keď sa zamyslíte, čo je u nás lacnejšie a lepšie, ako v okolitých krajinách? 

Štát odčerpáva autodopravcom čoraz viac peňazí, čo pokrivilo podnikateľské prostredie tak, že dopravcovia stoja pred dilemou: zabaliť to, alebo si radšej presťahovať firmu do niektorej zo susedných krajín. Výsledkom je to, že už polovica autodopravcov sa snaží podnikať aj zo zahraničia. Hlavne z Českej republiky a Poľska, kde sú podmienky na podnikanie v autodoprave výrazne lepšie. Tam platia dane, odvody, čím Slovensko, ktoré nevytvára konkurencieschopné podmienky, prichádza o značné príjmy. (Ale štát prichádza o veľa peňazí na obyčajnej nákupnej turistike, ktorú realizuje každý, kto môže). 

Lucia Majerská z Ústredného automotoklubu SR hovorí: „Na Slovensku sú v súčasnosti také zákony, ktoré si navzájom protirečia. Zákon o cestnej dani, zákon o spotrebnej dani z motorových palív, zákon o zákonnom poistení, pokuty a OBU jednotky (zariadenia na snímanie polohy vozidiel na platených cestách), to sú základné veci, ktoré sú predmetom márneho boja dopravcov s úradmi už viac ako desať rokov. Výsledkom je doslova likvidačné podnikateľské prostredie – sumy, ktoré musia dopravcovia platiť sú také vysoké, že nie sú konkurencieschopní voči dopravcom zo susedných krajín. Preto čoraz viac subjektov pôsobí aspoň čiastočne zo zahraničia.“

Podpredseda Únie autodopravcov Stanislav Skala: „Máme náklady na podnikanie v autodoprave asi najvyššie v Európe. Cestná daň je druhá najvyššia v Európe, podobne je veľmi vysoká spotrebná daň z nafty a nemáme z nej zavedenú vratku, ako to je bežné v niektorých európskych krajinách, zákonné poistenie zdraželo za posledných pár rokov o 200 % a dnes sa to ročne blíži k šialenej sume takmer dvetisíc eur na auto. Potrebovali by sme, aby náklady na podnikanie v autodoprave boli na rovnakej úrovni, ako v ostatných krajinách V4, inak nám budú autodopravcovia utekať do zahraničia. Len za posledné dva roky odišli zo Slovenska stovky, možno tisíce kamiónov. Ak napríklad Čech, alebo Poliak platia poistku 800 eur a Slovák 1800 eur, tak Poliak si môže dovoliť prísť nakladať tovar na Slovensko, oplatí sa mu to,“ hovorí Skala.

Členovia predstavenstva Únie autodopravcov Rastislav Kurinec a Eugen Gunár hovoria, že situáciu dopravcom znepríjemňuje aj množstvo ďalších vecí: problematické používanie OBU jednotiek, vysoké pokuty (za nesprávne odbočenie na cestu, kde nemá čo robiť, dostane kamionista pokutu až 800 eur), poisťovne, ktoré napriek neúmerne zvýšeným sadzbám nechcú preplácať škodové udalosti, atď. 

Pozn. redakcie: Na druhej strane pokuta za zákaz vjazdu nákladných vozidiel je v niektorých prípadoch opodstatnená. Predstavte si situáciu, keď sa s takým kolosom zašprajcne na určitých miestach, lebo to jednoducho riskne. Potom ostane stáť doprava, sú nutní policajti na asistenciu atď. Práve táto pokuta má slúžiť skôr odstrašujúco, aby práve tieto incidenty u nás nevznikali. Čo sa týka poistných plnení, na to doplácajú aj obyčajní ľudia... To je debata na veľmi dlho. 

Na prvý pohľad sa teda môže zdať sa, že aj keby odišli všetci, našim orgánom sú nejakí autodopravcovia ukradnutí. Skala: „Pokúšali sme sa situáciu riešiť cez štátne orgány. Na ministerstve dopravy si nás vypočuli, ale na každý bod povedali, že za to nie sú zodpovední oni, ale ministerstvo financií. Tak sme to skúšali na ministerstve financií, ale tí sa s nami nemienia baviť vôbec.“

Je tu pritom viacero otázok, ktoré by zaujímali aj verejnosť. Kam idú peniaze z mýta (stovky miliónov eur), ak nejdú do výstavby diaľnic a rekonštrukcie ciest? Ako je zabezpečená kontrola (a nezávislosť kontroly) spoločnosti SkyToll, ktorá vyberá tie stovky miliónov mýtneho? Ako je zabezpečená účasť veľkých firiem, ktoré transportujú cez Slovensko obrovské objemy svojej produkcie, na oprave ciest?

Situácia autodopravcov je neúnosná a zvyšuje sa tlak členov ich únie na predsedníctvo, aby s tým niečo urobilo. Ak to so štátnymi orgánmi naozaj nepôjde po dobrom, do úvahy potom prichádzajú už iba nejaké nátlakové akcie. V roku 2010 dopravcovia podobnú akciu urobili, zablokovali vtedy bratislavské ulice. Následne protest rozpustila polícia...

Tohto roku autodopravcovia podali memorandum so svojimi požiadavkami ako zlepšiť podnikateľské prostredie na Ministerstvo dopravy, výstavy a regionálneho rozvoja SR, ktoré sa malo k nemu vyjadriť do 22. augusta, ale dosiaľ je ticho. Ktovie, aká bude reakcia – na Slovensku, ale nielen na Slovensku je to žiaľ tak, že kto nemá za sebou silnú lobby, má smolu. Únia autodopravcov je združením poctivo sa živiacich drobných autodopravcov a žiadneho mocného strýčka za sebou nemá. Preto je otázka, či niekto z politikov urobí niečo okrem myknutia plecami pre ľudí, ktorí sa živia týmto ťažkým, ale veľmi potrebným povolaním.

Ako z toho von? 

Ako docieliť to, aby bola ovca celá aj vlk sýty? Na jednej strane je štát, ktorý má tvrdo nastavené podmienky pre dopravcov. Potom sú tu dopravcovia, ktorí to nemajú ľahké (ale zas by chceli rýchlo a veľa -  ideálne naraz). Potom sú tu vodiči, ktorí drú za almužnu. A v neposlednom rade sme tu my, vodiči, ktorí musia trpieť kamióny na cestách, a tiež aj ľudia, ktorí sú na ich služby odkázaní. Bez nich by sme nemali v súčasnosti čo do úst. A takých dôvodov a argumentov by bolo kvantum.  Je to jeden blbý začarovaný kruh, ktorý sa len tak ľahko a rýchlo nezrovná.  NO JE NUTNÉ HO UŽ ZAČAŤ RIEŠIŤ!

Zdroj: HS