O zvýšenie na 44 ton žiadalo 13 hospodárskych zväzov, medzi ktoré patrili napr. zväz oceliarov, zväz chemického priemyslu, či zväz petrochemického priemyslu. Celá argumentácia zväzov stála na nízkej hmotnosti prepravovaného tovaru. Podložili to tvrdeniami, že ťažší náklad o 4 tony by priniesol viaceré pozitívne ekonomické efekty. Čo si pod tým predstaviť? V prvom rade by vraj bolo na cestách menej kamiónov. To by ušetrilo viac kilometrov, a tým by sa neprodukovalo toľko škodlivých látok, ktoré znečisťujú ovzdušie. „Sektor dopravy by tým výrazne prispel k dosiahnutiu cieľov ochrany klímy", uviedli tiež zväzy v návrhu. Je to reálne?

Firmy v Nemecku sa už niekoľko rokov sťažujú, že trh nie je správne nastavený, najmä čo sa týka prepravnej kapacity. Nemôžu a nedokážu preto prepravovať tovary rýchlo. Podľa navrhovateľov by práve navýšenie hmotnosti malo problém odstrániť. 

Denník Frankfurter Allgemeine Zeitung uviedol, že ministerstvo návrh odmietlo. Odôvodnilo to tým, že vyššia hmotnosť vozidiel by viedla „k nepomerne vysokému zaťaženiu cestnej infraštruktúry“. Návrh zväzov sa vzťahoval na prepravu nákladu po cestách z miesta nakládky bez prerušenia do cieľa jazdy.

Vyššie som spomenul výnimku. Ak sa v Nemecku prepravuje náklad povedzme do prístavu alebo na železničnú stanicu, za predpokladu krátkej vzdialenosti, môže mať jazdná súprava maximálnu celkovú hmotnosť aj 44 ton. A na to je potrebná výnimka.

Rozhodnutie spolkového ministerstva dopravy okrem iného privítali hlavne ochrancovia životného prostredia. „Zrušenie limitu maximálnej hmotnosti by bolo zničujúce pre kombinovanú dopravu," uviedol Arne Fellermann z ochranárskej organizácie BUND. Tým by sa podľa neho neprerušovaná doprava ťažkých nákladov stala atraktívnejšia než prerušovaná. To by bolo zlé pre ochranu klímy. Počet áut by neklesol, znova by dostal priestor v prvom rade biznis.

Zdroj: Sme,tellerreport.com

Foto: shutterstock

O zvýšenie na 44 ton žiadalo 13 hospodárskych zväzov, medzi ktoré patrili napr. zväz oceliarov, zväz chemického priemyslu, či zväz petrochemického priemyslu. Celá argumentácia zväzov stála na nízkej hmotnosti prepravovaného tovaru. Podložili to tvrdeniami, že ťažší náklad o 4 tony by priniesol viaceré pozitívne ekonomické efekty. Čo si pod tým predstaviť? V prvom rade by vraj bolo na cestách menej kamiónov. To by ušetrilo viac kilometrov, a tým by sa neprodukovalo toľko škodlivých látok, ktoré znečisťujú ovzdušie. „Sektor dopravy by tým výrazne prispel k dosiahnutiu cieľov ochrany klímy", uviedli tiež zväzy v návrhu. Je to reálne?

Firmy v Nemecku sa už niekoľko rokov sťažujú, že trh nie je správne nastavený, najmä čo sa týka prepravnej kapacity. Nemôžu a nedokážu preto prepravovať tovary rýchlo. Podľa navrhovateľov by práve navýšenie hmotnosti malo problém odstrániť. 

Denník Frankfurter Allgemeine Zeitung uviedol, že ministerstvo návrh odmietlo. Odôvodnilo to tým, že vyššia hmotnosť vozidiel by viedla „k nepomerne vysokému zaťaženiu cestnej infraštruktúry“. Návrh zväzov sa vzťahoval na prepravu nákladu po cestách z miesta nakládky bez prerušenia do cieľa jazdy.

Vyššie som spomenul výnimku. Ak sa v Nemecku prepravuje náklad povedzme do prístavu alebo na železničnú stanicu, za predpokladu krátkej vzdialenosti, môže mať jazdná súprava maximálnu celkovú hmotnosť aj 44 ton. A na to je potrebná výnimka.

Rozhodnutie spolkového ministerstva dopravy okrem iného privítali hlavne ochrancovia životného prostredia. „Zrušenie limitu maximálnej hmotnosti by bolo zničujúce pre kombinovanú dopravu," uviedol Arne Fellermann z ochranárskej organizácie BUND. Tým by sa podľa neho neprerušovaná doprava ťažkých nákladov stala atraktívnejšia než prerušovaná. To by bolo zlé pre ochranu klímy. Počet áut by neklesol, znova by dostal priestor v prvom rade biznis.

Zdroj: Sme,tellerreport.com

Foto: shutterstock