Keď sa rozhodnete vydať cestou profesionálneho vodiča, časť spoločnosti vás zaradí do skupiny ľudí, ktorí v živote iné nerobia, len točia volantom. Bohužiaľ, aj také je postavenie tohto kľúčového a prospešného povolania...

Problém sa týka všetkých. Autobusárov, kamionistov, dodavkárov... Dopravný podnik mesta Bratislava pomaly zamestnáva štátnych príslušníkov z Ukrajiny. Náborové bonusy, podmienky a plat Slovákov nelákajú. Ani sa nečudujem. Za tú mimoriadne vysokú zodpovednosť a stres?

Na druhej strane sú vodiči kamiónov. Stovky hodín strávených za volantom, násobok toho strávených v kabíne, minimálna hygiena, maximálna zodpovednosť a prísne časové limity. To je len časť toho, čo bežného kamionistu za volantom čaká. A plat? Častokrát je na papieri minimálka, zvyšok tvoria diéty, alebo bokom priamo na ruku. K tomu si prirátajte ešte neželané postavenie kamionistu na ceste. Vždy je všetkým prekážkou, problémom a neželaným elementom, na ktorý je dobrý len klaksón, či gestá.

Navyše tí, ktorí by aj chceli začať jazdiť, na to nemajú. Počiatočné výdavky sú vysoké a vcelku náročné (kurz, psychotesty, KKV...). Niektoré firmy to síce preplatia, ale potom sa im musia nádejní vodiči zaviazať. Keď sa na to potom pozriete s nadhľadom, ide o menší otrokársky systém.

Ako sú na tom vodiči po zdravotnej stránke? 

Rôzne zdravotné výskumy tvrdia, že vodič z povolania je pod neustálym tlakom, čiže pod stresom. Má to na svedomí aj zlá a hlavne nepravidelná životospráva a absencia kvalitného spánku. Kto v kabíne kamiónu nespal a kto neznáša hluk, ten si na to tak rýchlo nezvykne. Ani odparkovaný kamión nie je v bezpečí... Táto zlá životospráva má za následok okrem nadváhy aj problémy so srdcom, či poškodenie zraku. 

A čo rodina? 

Bohužiaľ, žijeme v takej dobe, že veľa ľudí žije dvojitý život. Jeden pracovný vo svete, a druhý doma. Ak otec chodí na kamióne, mama chodí na turnusy do zahraničia, potom najviac trpia deti. Kamionistický priemer rozvodovosti je dvojnásobný od už beztak vysokého priemeru. A aj tie manželstvá, ktoré prežijú, sú na tom často nie najlepšie. 

Skúsili ste sa niekedy zamyslieť, koľko kamiónov jazdí po našich cestách. Kde sa pozriete, tam je kamión. Skúste v bežný deň ísť autom povedzme po diaľnici D2 od Malaciek na Bratislavu. A sledujte premávku oproti. Za minútu sa ich nedopočítate. Inak na tom nie sú ani iné úseky ciest a diaľnic. Výnimkou sú asi iba hladové doliny, kde poväčšine sťahujú len drevo. Podiel kamiónovej dopravy v EÚ stále rastie. Najlepšie sú na tom Švédi, kde "len" 63 % tovaru prepravujú nákladiaky, najhoršie Veľká Británia, kto je až 87 %! Aktuálne v kamiónovej doprave pracuje takmer 7 000 000 Európanov...

Keď sa rozhodnete vydať cestou profesionálneho vodiča, časť spoločnosti vás zaradí do skupiny ľudí, ktorí v živote iné nerobia, len točia volantom. Bohužiaľ, aj také je postavenie tohto kľúčového a prospešného povolania...

Problém sa týka všetkých. Autobusárov, kamionistov, dodavkárov... Dopravný podnik mesta Bratislava pomaly zamestnáva štátnych príslušníkov z Ukrajiny. Náborové bonusy, podmienky a plat Slovákov nelákajú. Ani sa nečudujem. Za tú mimoriadne vysokú zodpovednosť a stres?

Na druhej strane sú vodiči kamiónov. Stovky hodín strávených za volantom, násobok toho strávených v kabíne, minimálna hygiena, maximálna zodpovednosť a prísne časové limity. To je len časť toho, čo bežného kamionistu za volantom čaká. A plat? Častokrát je na papieri minimálka, zvyšok tvoria diéty, alebo bokom priamo na ruku. K tomu si prirátajte ešte neželané postavenie kamionistu na ceste. Vždy je všetkým prekážkou, problémom a neželaným elementom, na ktorý je dobrý len klaksón, či gestá.

Navyše tí, ktorí by aj chceli začať jazdiť, na to nemajú. Počiatočné výdavky sú vysoké a vcelku náročné (kurz, psychotesty, KKV...). Niektoré firmy to síce preplatia, ale potom sa im musia nádejní vodiči zaviazať. Keď sa na to potom pozriete s nadhľadom, ide o menší otrokársky systém.

Ako sú na tom vodiči po zdravotnej stránke? 

Rôzne zdravotné výskumy tvrdia, že vodič z povolania je pod neustálym tlakom, čiže pod stresom. Má to na svedomí aj zlá a hlavne nepravidelná životospráva a absencia kvalitného spánku. Kto v kabíne kamiónu nespal a kto neznáša hluk, ten si na to tak rýchlo nezvykne. Ani odparkovaný kamión nie je v bezpečí... Táto zlá životospráva má za následok okrem nadváhy aj problémy so srdcom, či poškodenie zraku. 

A čo rodina? 

Bohužiaľ, žijeme v takej dobe, že veľa ľudí žije dvojitý život. Jeden pracovný vo svete, a druhý doma. Ak otec chodí na kamióne, mama chodí na turnusy do zahraničia, potom najviac trpia deti. Kamionistický priemer rozvodovosti je dvojnásobný od už beztak vysokého priemeru. A aj tie manželstvá, ktoré prežijú, sú na tom často nie najlepšie. 

Skúsili ste sa niekedy zamyslieť, koľko kamiónov jazdí po našich cestách. Kde sa pozriete, tam je kamión. Skúste v bežný deň ísť autom povedzme po diaľnici D2 od Malaciek na Bratislavu. A sledujte premávku oproti. Za minútu sa ich nedopočítate. Inak na tom nie sú ani iné úseky ciest a diaľnic. Výnimkou sú asi iba hladové doliny, kde poväčšine sťahujú len drevo. Podiel kamiónovej dopravy v EÚ stále rastie. Najlepšie sú na tom Švédi, kde "len" 63 % tovaru prepravujú nákladiaky, najhoršie Veľká Británia, kto je až 87 %! Aktuálne v kamiónovej doprave pracuje takmer 7 000 000 Európanov...